Atrioventricular block in coronary artery bypass surgery: perioperative predictors and impact on mortality

Abstract

IntroductionDisturbances of the cardiac conduction system are frequent in the postoperative period of coronary artery bypass surgery. They are mostly reversible and associated with some injury of the conduction tissue, caused by the ischemic heart disease itself or by perioperative factors.ObjectivePrimary: investigate the association between perioperative factors and the emergence of atrioventricular block in the postoperative period of coronary artery bypass surgery. Secondary: determine the need for temporary pacing and of a permanent pacemaker in the postoperative period of coronary artery bypass surgery and the impact on hospital stay and hospital mortality.MethodsAnalysis of a retrospective cohort of patients submitted to coronary artery bypass surgery from the database of the Postoperative Heart Surgery Unit of the Sao Lucas Hospital of the Pontifical Catholic University of Rio Grande do Sul, using the logistic regression method.ResultsIn the period from January 1996 to December 2012, 3532 coronary artery bypass surgery were carried out. Two hundred and eighty-eight (8.15% of the total sample) patients had atrioventricular block during the postoperative period of coronary artery bypass surgery, requiring temporary pacing. Eight of those who had atrioventricular block progressed to implantation of a permanent pacemaker (0.23% of the total sample). Multivariate analysis revealed a significant association of atrioventricular block with age above 60 years (OR=2.34; CI 95% 1.75-3.12; P<0.0001), female gender (OR=1.37; CI 95% 1.06-1.77; P=0.015), chronic kidney disease (OR=2.05; CI 95% 1.49-2.81; P<0.0001), atrial fibrillation (OR=2.06; CI 95% 1.16-3.66; P=0.014), functional class III and IV of the New York Heart Association (OR=1.43; CI 95% 1.03-1.98; P=0.031), perioperative acute myocardial infarction (OR=1.70; CI 95% 1.26-2.29; P<0.0001) and with the use of the intra-aortic balloon in the postoperative period of coronary artery bypass surgery (OR=1.92; CI 95% 1.21-3.05; P=0.006). The presence of atrioventricular block resulted in a significant increase in mortality (17.9% vs. 7.3% in those who did not develop atrioventricular block) (OR=2.09; CI 95% 1.46-2.99; P<0.0001) and a longer hospital stay (12.75 days x 10.53 days for those who didn't develop atrioventricular block) (OR=1.01; CI 95% 1.00-1.02; P=0.01).ConclusionsIn most cases, atrioventricular block in the postoperative period of coronary artery bypass surgery is transient and associated with several perioperative factors: age above 60 years, female sex, chronic kidney disease, atrial fibrillation, New York Heart Association functional class III or IV, perioperative acute myocardial infarction and use of an intra-aortic balloon. Its occurrence prolongs hospitalization and, above all, doubles the risk of mortality.

The effect of surgical access for mitral valve surgery on incidence of atrial fibrillation and atrioventricular block

“…Atrioventrikulárna blokáda (AVB) je s incidenciou 0,5-16 % ďalšou menej častou, avšak viac nebezpečnou pooperačnou komplikáciou vedenia vzruchu [7]. Najčastejšie ide o reverzibilnú poruchu a len 0,4-3,6 % pacientov po kardiochirurgickej operácii vyžaduje implantáciu pacemakera [7][8][9]. Incidencia a riziko vzniku AVB závisí ako na špecifi kách každého pacienta, tak aj druhu a formy operačného výkonu.…”

“…Incidencia a riziko vzniku AVB závisí ako na špecifi kách každého pacienta, tak aj druhu a formy operačného výkonu. Vo všeobecnosti v porovnaní s izolovanou bypasovou operáciou je vyššia incidencia uvádzaná po operačných zákrokoch na chlopniach srdca a konkomitantných operáciách chlopní a ischemickej choroby srdca [7,[9][10][11][12]. Atrioventrikulárna blokáda znamená pre pacienta v pooperačnom období dvojnásobne vyššie riziko náhlej smrti [7,9].…”

“…Vo všeobecnosti v porovnaní s izolovanou bypasovou operáciou je vyššia incidencia uvádzaná po operačných zákrokoch na chlopniach srdca a konkomitantných operáciách chlopní a ischemickej choroby srdca [7,[9][10][11][12]. Atrioventrikulárna blokáda znamená pre pacienta v pooperačnom období dvojnásobne vyššie riziko náhlej smrti [7,9]. Na druhej strane, Rene et al v ich štúdii prezentujú, že 40 % pacientov s implantovaným pacemakerom pre pooperačnú AVB nevykazujú prítomnosť AVB pri vypnutí pacemakera v 3,6 ročnom sledovaní po operácii, čo dokazuje, že u týchto pacientov nebola implantácia nutná a pooperačná AVB bola dočasného charakteru [12].…”

“…Etiológia pooperačnej AVB je multifaktoriálna. Patrí medzi nich vek pacienta, hypertenzia, počet revaskularizovaných koronárnych arterií, čas klemu aorty, celkový čas CPB, užívanie niektorých liekov ( -blokátory, digitalis), druh použitej kardioplégie, anamnéza bloku ľavého Tawarového ramienka a ischemická choroba srdca [7,30]. Vo všeobecnosti sú v literatúre popisované dva mechanizmy vzniku AVB.…”

“…Prvým je chirurgický výkon v blízkosti sinoatriálneho uzla a druhým významné koronárne postihnutie [8]. Ďalší autori nachádzajú koreláciu medzi predoperačným infarktom myokardu a vyššou incidenciou pooperačného AVB [7]. Reoperácia je udávaná ako ďalší samostatný rizikový faktor AVB.…”