Lesk a bieda matematických riešení v psychodiagnostike

Abstract

Možnosť kvantifikovať psychické procesy urobila z pôvodne špekulatívnej psychológie "vedu", ako bola chápaná na konci 19. a temer v celom 20. storočí (pozri napr. Gould, 1998). Kvantitatívny prístup sa uplatnil vo výskumoch aj v psychodiagnostike -vznikla psychometrika (Urbánek a kol., 2011). Tá sa však, žiaľ, dlho vyvíjala nie ako teoretická disciplína naviazaná na vedeckú psychológiu, ale plnila predovšetkým inštrumentálnu úlohu opierajúc sa iba o matematickú štatistiku (tamtiež). V tejto podobe sa na dlhý čas stala temer synonymom psychodiagnostiky. Hoci je pojem psychodiagnostiky širší -zahŕňa aj kvalitatívny klinický prístup (Halama, 2011), psychologické meranie je v psychodiagnostike cenené a bezpochyby užitočné. Ide však o jeho podobu. O nej sa síce v poslednom období v literatúre dosť diskutuje, no hlavný prúd uvažovania nie je zatiaľ novými myšlienkami zasiahnutý (Urbánek a kol., 2011).Kvantitatívna psychológia a psychometrika vyvíjajú od šesťdesiatych rokov minulého storočia čoraz prepracovanejšie a sofistikovanejšie matematické postupy (nové podoby

Characteristic of the Mathematically Gifted Student

“…K nedostatku výskumov na túto tému zrejme prispeli dnes už staršie práce (napr. Dockal et al, 1987), ktoré sú názoru, že k nadpriemerným výkonom v matematike nie sú potrebné žiadne výnimočné alebo špeciálne osobnostné vlastnosti. Konštatujú dokonca, že "matematicky nadaný jednotlivec sa štruktúrou osobnosti nijako nevymyká z hraníc normy platnej pre celú populáciu" (Dockal et al, 1987: 89).…”