Tlmočenie v štátnej správe: deskriptívne a preskriptívne prístupy

Abstract

In cases of interpreting for foreigners in the public sector, there is a need for both intercultural translation and understanding of the language of legislation. Studies on the sociocultural aspects of interpreting focus on the fatal consequences of the unreflected character of various language registers in legal settings (Barsky). In the literature there is a call for understanding communication as the non-linear interaction of all participants and interpreting as a process of intercultural exchange. The observations of linguistic and legal anthropologists, sociolinguists, interpreters and lawyers in this field point to two underlying tendencies: prescriptive and descriptive. This article links these findings with the author's observations since 2005 and data collected in 2010-2011 by nonprofit organizations providing legal assistance to migrants in Slovakia, Czech Republic, Hungary, Poland and Ukraine, where inadequacies in interpreting and their causes and legal consequences have been identified. In this context, my focus is on the different manifestations of the prescriptive and descriptive approaches in relation to the interactions between applicant, interpreter, decision-maker and observer.KEY WORDS Interpreting, migrants, prescriptive and descriptive approach, linguistic anthropology, sociolinguistics, legal anthropology ÚvodAnalýza dynamiky tlmočenia v právnom prostredí, v ktorom sa pohybujú aj migranti, je v posledných rokoch predmetom zvýšeného záujmu lingvistických a právnych antropológov, sociolingvistov, tlmočníkov i právnikov (

Nejednotná terminológia vzťahujúca sa na nútené povojnové migračné pohyby Nemcov z Československa

“…Utečenci a nútená migrácia sa ako samostatné predmety bádania etablovali 5 Vhľad do problematiky právneho postavenia a vnímania migrantov prichádzajúcich na územie Slovenska ponúkajú publikácie H. Tužinskej, ktorá sa dlhodobo zaujíma o témy späté s etnografiou tlmočenia a interkultúrnou komunikáciou na azylových súdnych pojednávaniach z hľadiska socio-kultúrnej antropológie (pozri napr. Mittelmannová, Volanská, Tužinská, 2009;Tužinská, 2015;2019;. v 80. rokoch 20. storočia, 8 tomu však predchádzal záujem zo strany nielen historikov o migračné pohyby v medzivojnovom období a po ukončení druhej svetovej vojny, ale aj o samotných utečencov, utečenecké tábory či (medzi)národné organizácie zabezpečujúce ochranu utečencom (Elie, 2016: 24-28).…”

Akože, nejaký: reč na súde mimo zápisnice. Prípadová štúdia súdneho pojednávania so žiadateľom o azyl

“…Sudkyňa tým, ako viedla pojednávanie, ako každý výrok autorizovala zápisom, stelesňovala inštitucionálne podmienky produkcie a recepcie prejavu každého z ú�astníkov. Sudcovia tak nepraktizujú len svoju profesiu, ale sú zároveň nositeľmi politiky a moci (Berti et al 2016;Eades 2008;Eades 2010;Philips 1998;Láštic -Spá� 2017;Tužinská 2015a;2017).…”