„O večných začiatkoch“. Zápas o položenie základov modernej slovenskej hudby

Abstract

Zrod modernej slovenskej hudobnej kultúry v 20. storočí sa niesol v znamení rôznych spoločensko-politických zvratov. K základným medzníkom vo vývoji patrí predovšetkým rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik prvej Československej republiky (1918), vznik Slovenského štátu (1939), komunistický prevrat (1948), vpád vojsk Varšavskej zmluvy (1968), normalizácia (1969, pád komunistického režimu (1989) a vznik Slovenskej republiky (1993). Tieto udalosti často negatívne pôsobili na tvorbu skladateľov a stali sa zdrojom existenciálnych kríz, ktoré sa odrazili v ich tvorbe, a súčasne v oblasti reflexie jej významu dochádzalo k rôznym prehodnoteniam. V tejto štúdii sa zameriame na okolnosti zápasu o položenie základov modernej slovenskej národnej hudby, problém národnej identity v slovenskej umeleckej hudbe, mýtus o zásadnom vplyve Vítězslava Nováka na čelných predstaviteľov generácie slovenskej hudobnej moderny a priblíženie pohľadu na sledované obdobie zo súčasnej perspektívy. Na príklade Eugena Suchoňa budeme sledovať dopady nepriaznivých spoločensko-politických okolností na skladateľove životné osudy a tvorbu.V 19. storočí došlo v krajinách susediacich so Slovenskom k vykryštalizovaniu národných kultúr. Zrodili sa postavy hrdinov národnej hudby Fryderyk Chopin, Franz Liszt, Bedřich Smetana či Antonín Dvořák. Títo skladatelia vo svojej tvorbe využili charakteristické melodické, rytmické, harmonické, inštrumentačné a ďalšie postupy z domácej folklórnej tradície, aby tak položili základy národnej idiomatiky príslušnej krajiny v umeleckej hudbe, na ktorej organicky budovali ďalšie generácie skladateľov. Tým zároveň ozvláštnili svoju hudobnú reč, ktorá na základe svojej kompozično-technickej a estetickej vyspelosti prekročila hranice ich domovských krajín.Na Slovensku sa nádejná postava "národného skladateľa" objavila až koncom 19. storočia. Ján Levoslav Bella (1843 -1936 študoval teológiu a hudbu vo Viedni, absolvoval cesty do Čiech a Nemecka. Uvedomoval si rozpor medzi svojimi umeleckými ambíciami a možnosťami svojho uplatnenia na Slovensku: absenciu potrebnej infraštruktúry, t. j. hudobno-vzdelávacích inštitúcií, orchestrov a pod. Preto v roku 1881 prijal miesto kapelníka v Sibini (Sedmohradsko), kde sa stal sú-