Environmental factors influencing the distribution of agricultural terraces: Case study of Horný Tisovník, Slovakia

Abstract

Abstract

Escarabajos vesicantes Sudamericanos (Coleoptera: Meloidae). Aportes al estado del conocimiento del género andino Pseudomeloe Fairmaire y Germain

“…Se tomaron datos de distribución de un total de 46 especies y con los mismos, se confeccionó un mapa de distribución utilizando un Sistema de información geográfica de código abierto (GIS), Quantum GIS (QGIS), versión QGIS 2.8.3 Wien (Slámová, et al, 2017).…”

Environmentálna história Horného Tisovníka : transformácia využitia zeme od neskorého stredoveku cez novovekú expanziu priemyslu až po súčasné opúšťanie vidieka

“…Dôvod, prečo je Horný Tisovník zaujímavý terasami, je ich rozsiahlosť. V katastrálnom území Horného Tisovníka je hustota terás 6,3 km/km 2 (Slámová et al 2017). Pre porovnanie, v obdobnej karpatskej poľnohospodárskej podhorskej oblasti v povodí Stary Rzeky v Poľsku Swiechovicz (2002) zistil hustotu terás v rozmedzí od 0,8 km/km 2 do 1,0 km/km 2 .…”

“…Na základe rozboru archívnych materiálov predpokladáme, že nielen poľnohospodárstvo dominujúce v časti skúmaného územia patriaceho do Modrokamenského panstva, zamerané na produkciu poľnohospodárskych plodín spôsobilo prvotné rozširovanie terás od polovice 16. storočia (hlavne v dubovo-hrabovej jednotke potenciálnej prirodzenej vegetácie a jednotke podhorských bukových lesov). Aj keď v tejto Modrokamenskej časti boli terasy štatisticky významnejšie zastúpené ako v Divínskej časti (Slámová et al 2017), v neskoršom období, približne od druhej polovice 18. storočia, to bol práve prudko sa rozvíjajúci priemysel a remeslá, ktoré spôsobili aj zintenzívnenie poľnohospodárstva a budovanie terás. Drevospracujúci priemysel expandoval a ako napríklad udáva Martuliak (2006, 46), vodná píla na potoku Tisovník vytvárala pracovné príležitosti priamo v doline, ako i sklársky priemysel a súvisiace remeslá.…”

“…Na základe prírodných daností, archívnych údajov, ako aj dokázanej štatisticky významne vyššej koncentrácie terás v Modrokamenskom panstve, zameranom na poľnohospodársku výrobu a pestovanie plodín (Slámová et al 2017) predpokladáme, že terasy obyvatelia budovali hlavne za účelom získania ornej pôdy, až sekundárne pre ich využitie iba formou trávnych porastov. Môžeme konštatovať, že potenciál pre ornú pôdu či striedanie ornej pôdy a trvalých trávnych porastov tu existuje, ale na druhej strane už nie je v súčasnosti využitý.…”

“…Environmentálne dejiny môžeme charakterizovať ako transdisciplinárny komplexný systémový výskum interakcií a väzieb organizmov a populácií (vrátane ľudskej spoločnosti, človeka a jeho kultúry, myslenia, spôsobu života a techniky) v ich životnom prostredí a v časopriestore (historická a súčasná krajina; Hronček 2014). V posledných rokoch sa začala rozvíjať environmentálna história využívajúca exaktné metódy na dokazovanie tvrdení o ekologických a environmentálnych vzťahoch ľudskej spoločnosti a krajiny v minulosti (Hoffman 2014;Lewis 2014, 207-227;Slámová et al 2017). Aj pre tento príspevok je preto výzvou exaktná interpretácia environmentálnych a historických vzťahov ľudskej spoločnosti v historickom chotári a v súčasnom katastrálnom území Horného Tisovníka, ktoré je na prvý pohľad zaujímavé prítomnosťou rozsiahleho systému poľnohospodárskych terás pokrývajúcich svahy údolia potoka Tisovník, i napriek tomu, že pre intenzívnu poľnohospodársku činnosť sú tu menej vhodné prírodné podmienky.…”