Digitálna Ekonomika, Digitálne Služby a Daň Z Digitálnych Služieb – Hrozba Alebo Výzva Pre Normotvorcov?

Abstract

Digitálne hospodárstvo je výzvou pre naše daňové systémy. Najdôležitejšie je, že v diskusii sa potvrdilo želanie všetkých lídrov ďalej pracovať na efektívnom a spravodlivom riešení." Donald Tusk, predseda Európskej rady, po stretnutí s lídrami EÚ v marci 2018 ABSTRAKT Autori sa v predmetnom článku zaoberajú problematikou digitálnej ekonomiky a otázkami s tým súvisiacimi. Centrálnu pozornosť venujú otázke digitálnych služieb, ako jedným z javov digitálnej ekonomiky, a taktiež ich zdaňovaniu. Právne poriadky viacerých štátov už regulujú určité parciálne otázky digitálnej ekonomiky ako napríklad zdaňovanie digitálnych platforiem či zdaňovanie virtuálnych mien, no v súčasnosti možno badať aj tendencie zdaňovať digitálne služby. V príspevku sú načrtnuté návrhy právnych úprav na medzinárodnej (vrátane európskej) úrovni a na úrovni národných parlamentov. Niektoré štáty už majú prvotné skúsenosti so zdaňovaním tzv. "digitálnych gigantov", a preto je možné zhodnotiť, aké riešenie by bolo z hľadiska zdaňovania najideálnejším. Aj na túto otázku sa autori pokúsia poskytnúť odpoveď v nasledujúcom texte.

Peniaze a mena v čase digitalizácie

“…12 Vo finančnom slovníku výkladovom je uvedené vo vzťahu k pojmu mena (currency), že je to typ peňažnej sústavy platný v určitom štáte, pričom z pohľadu historického vývoja identifikujeme metalické (monometalizmus a bimetalizmus) a papierové menové sústavy. 13 Mena resp. menová jednotka je definovaná aj ako zákonom stanovená základná peňažná jednotka platná na území určitého štátu, v ktorej sa vyjadruje hodnota papierových peňazí a mincí, a v ktorej sa vo vnútornom styku vykonávajú platby.…”

Služby hromadného financovania založené na požičiavaní a ich daňové aspekty

“…Momentálne sa Návrh smernice sa nachádza v období predkladania spätnej väzby. 12 Z pohľadu samotnej úpravy služieb hromadného financovania založených na požičiavaní je potrebné zdôrazniť, že Nariadenie ukladá požiadavky predovšetkým na poskytovateľov 10 Pre účely tohto článku používame pojem peer to peer lending, ale aj pojem hromadné financovanie založené na požičiavaní (z dôvodu zosúladenia s pojmami, ktoré používa Nariadenie) 11 V zmysle smernice "spotrebiteľ" je fyzická osoba, ktorá pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou; 12 Obdobie predkladania spätnej väzby je 01 Júl 2021 -02 September 20221. Dostupné na https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12465-Consumer-Credit-Agreementreview-of-EU-rules_sk služieb hromadného financovania, nie na crowdfundingové projekty ako samotné "produkty".…”

Vybrané otázky zavedenia a možnej harmonizácie digitálnej dane

“…7 vyberaná na základe konštantných údajov, zatiaľ čo pri nepriamych daniach je osoba daňovníka odlišná od destinátora tejto dane, daň je "skrytá" v cene tovarov alebo služieb, ktoré postihujú a výber dane je podmienený udalosťami, ktoré nie sú konštantné a ktoré možno iba predvídať. 12 V jednotlivých členských štátoch EÚ je sústava priamych daní rôznorodá, spravidla však zahŕňa i) dôchodkové dane, medzi ktoré patria osobné dôchodkové dane a korporátna daň a ii) dane majetkové, najmä daň z nehnuteľností. 13 Vo všeobecnosti sa v oblasti nepriamych daní vykazujú i) nepriame dane všeobecného charakteru a ii) osobitné spotrebné dane (akcízy).…”

“…17 Dopadová štúdia v súvislosti s teoretickou koncepciou dane z digitálnych služieb uvádza, že daň z digitálnych služieb vykazuje s ohľadom na jej (preferované) charakteristiky viacero prvkov nepriamej dane, a preto je potrebné s ňou zaobchádzať popri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach ako s ďalšou daňou nepriameho charakteru. 18 Aj napriek uvedeným charakteristikám dane z digitálnych služieb skôr ako dane nepriameho charakteru, ktorá je zameraná na celkové hrubé výnosy z poskytovania digitálnych služieb, bude tejto dani podliehať výnos z osobitnej činnosti 12 daňovníka, konkrétne z poskytovania digitálnych služieb. Daň z digitálnych služieb však súčasne predstavuje zásadný odklon od väčšiny jestvujúcich korporátnych daní najmä v aspekte prenesenia daňového bremena a takisto v zvažovanom mechanizme zamedzenia dvojitého zdanenia (viď nižšie).…”