The Federal Reserve Monetary Policy 1929-1933

Abstract

MENOVÁ POLITIKA FEDERÁLNEHO REZERVNÉHO SYSTÉMU V ROKOCH 1929-1933Miroslav Titze, Vysoká škola ekonomická v Praze ÚvodCentrálne banky sa dokázali poučiť z krízy likvidity v tridsiatych rokoch a zabránili hroziacemu prepadu v peňažnej zásobe. Pôvod prvého výraznejšieho rastu rozvahy centrálnej banky možno nájsť práve v roku 1932, keď FED nakúpil prvý krát väčšie množstvo štátnych dlhopisov. Podľa Wheelock (1992), Meltzer (2003) Federálny rezervný systém (ďalej FED) nepredpokladal pozitívny efekt nákupov, a tak program trval iba veľmi krátko. Rovnako nepriniesol ani zvrat vo Veľkej hospodárskej kríze (ďalej VHK). Bankový systém je v čase krízy likvidity plne závislý na fi nancovaní od centrál-nej banky, ktorá má v dvojstupňovom bankovom systéme monopol na tvorbu rezerv. Bankový systém nedokáže svojvoľne zvýšiť agregátne množstvo rezerv počas krízy likvidity, čo platilo i v tridsiatych rokoch, keď FED fungoval v režime zlatého výmen-ného štandardu, kde úlohu krytia emitovaných federálnych bankoviek plnilo zlato.Cieľom state je komplexne pojednať o problematike riadenia likvidity bankového systému FED medzi rokmi 1929-1933 v širších súvislostiach bankovej krízy. Takmer všetci autori zaoberajúci sa menovými aspektmi sa zhodnú na neadekvátnej ponuke rezerv zo strany FED, ktorá vyústila podľa Friedman, Schwartz (1963) do masívneho prepadu peňažnej zásoby a podľa Bernanke (1983) i do prudkého poklesu ponuky úverov bánk. Nesprávna menová politika FED z hľadiska riadenia likvidity bankového systému spôsobila prehĺbenie krízy priamo, vďaka krachu bánk (zánik vkladov skrachovaných bánk) a nepriamo, prostredníctvom zvýšenia nákladov na získanie kapitálu (rast úrokových sadzieb). Podľa Friedman, Schwartz (1963) by VHK bola * Autor článku by sa chcel poďakovať K. Brůnovi za cenné rady a pripomienky, ktoré výrazne pomohli ku skvalitneniu state. Za všetky prípadné chyby zodpovedá iba autor článku. stále vážna, ale nedosiahla by takých rozmerov v prípade že by FED nedopustil celkový prepad peňažnej zásoby o tretinu prostredníctvom nákupov cenných papierov. 1Prvá časť state sa zaoberá potenciálnym konfl iktom medzi cieľmi a nástrojmi, ktoré vyplývajú z inštitucionálneho usporiadania zlatého štandardu a dvojitého postavenia FED. Druhá časť state predstavuje implementáciu menovej politiky FED pred vypuknutím bankovej krízy. Na ňu nadväzuje tretia časť state, ktorá pojednáva o jednotlivých faktoroch na strane ponuky a dopytu rezerv bankového systému Spojených štátov amerických v jednotlivých fázach bankovej krízy. Štvrtá časť state pojednáva o vývoji úrokových sadzieb (ďalej len IR), ktoré boli mnohými členmi Výboru pre operácie na voľnom trhu FED považované za významný indikátor podmienok na trhu rezerv. V ekonomickej literatúre zatiaľ neexistuje spoľahlivé vysvetlenie klesajúcich IR na peňažnom trhu a rovnako existujú rôzne názory na nečinnosť FED medzi rokmi 1929-1933. Možný konfl ikt medzi menovými nástrojmi a cieľmi FED v rokoch 1929-1933FED nebol v riadení likvidity bankového systému plne fl exibilný. Plnil i úlohu garanta zlat...