The adverse impact of surveillance intervals on the sensitivity of FDG-PET/CT for the detection of distant metastases in head and neck cancer patients

Abstract

The presence of distant metastases at initial evaluation influences treatment selection, since no effective systemic treatment for disseminated head and neck squamous cell carcinoma (HNSCC) is currently available. The reported sensitivity for the detection of distant metastases by contrast-enhanced (ce)CT and FDG-PET(/CT) differs substantially between studies. We hypothesized that these sensitivity values are highly dependent on the reference standard use, e.g., follow-up term. Therefore, we analyze our results of FDG-PET/CT (including chest ceCT) with long-term follow-up and compare these findings with data from the literature, with particular interest in the different reference standards. Forty-six HNSCC patients with high-risk factors underwent pretreatment screening for distant metastases by FDG-PET/CT (including chest ceCT). In 16 (35%) patients, distant metastases were detected during screening (6 patients) or during a mean follow-up of 39.4 months after screening (10 patients). The sensitivity and negative predictive value were 83.3 and 97.2% when 6 months, 60.0 and 89.9% when 12 months, and 37.5 and 72.2% when 30 months follow-up were used as reference standard, respectively. This is comparable with reported studies with similar reference standards. This critical appraisal on the reference standards used in our and reported studies shows room for improvement for the detection of distant metastases to refrain more patients from unnecessary extensive locoregional treatment for occult metastatic HNSCC.

Incidence and Risk Factors of Distant Metastases of Head and Neck Carcinoma

“…Senft et al [10] odporúčajú realizovať PET/ CT vyšetrenie u všetkých pa cientov s rizikovými faktormi (MTS vo viac ako troch LU, bilaterálne MTS postihnutie LU, MTS v LU väčšej ako 6 cm, lokalizácia MTS v LU supraklavikulárne, lokoregionálna recidíva). V skupine 46 pa cientov s rizikovými faktormi detegovali na základe PET/ CT vyšetrenia M1 u 16 pa cientov (35 %), a to u 6 (13 %) v rámci stagingu (predliečebne) a u 10 pri restagingu.…”

“…Senzitivita a špecifita PET/ CT v diagnostike M1 sa udáva 80-94 %, resp. 95-100 % [10,11], senzitivita a špecifita CT hrudníka v dia gnostike M1 je nižšia, a to 73 %, resp. 85 % [10,12].…”

“…PET/ CT by však malo byť realizované u vysokorizikových pa cientov, a to predliečebne a rok po ukončení liečby. Dvanásť mesiacov sa zdá byť dostatočne dlhý čas, aby bolo možné dia gnostikovať aj pôvodne subklinické MTS [10]. Na druhej strane Fakhry et al [8] vo svojej štúdii nepozorovali signifikantné rozdiely v detekcii lokoregionálnej recidívy ako aj M1 použitím CT vyšetrenia v porovnaní s PET/CT.…”

“…Zaujímavé sú M1 pri synchrónnej lokoregionálnej remisii ochorenia. Väčšina autorov sa zhoduje, že tieto pôvodne subklinické M1 boli prítomné už v priebehu liečby, avšak v tom období neboli detekovateľné (pod hladinou rozlíšenia na zobrazovacích vyšetreniach) [6,9,10]. V našom súbore sa M1 v rámci stagingových vyšetrení dia gnostikovala v 31 %.…”

“…M1 sa pri karcinómoch hlavy a krku najčastejšie detegujú v pľúcach, preto sa, hlavne v predchádzajúcich rokoch, vyšetrenia zameriavali predovšetkým na hrudník (röntgenové vyšetrenie, CT), kým ostatným lokalitám sa nevenovala dostatočná pozornosť [3,5]. Podľa štúdií z ostatných 5 rokoch sa však relatívne často M1 deteguje aj v iných lokalitách, predovšetkým v skelete [2,4,10].…”