Making Afterschool Programs Better: Policy Brief 11

Huang, Denise; Dietel, Ronald

doi:10.1037/e686792011-001

Cited by 12 publications

(11 citation statements)

References 0 publications

Supporting

Mentioning

Contrasting

Unclassified

Order By: Relevance

“…Ba naopak, účasť v nekvalitných programoch môže negatívne ovplyvniť ich rozvoj (National Institute on Out-of-School Time, 2009). Mnohí autori (Kahn, Bronte-Tinkew & Th eokas, 2008;Huang & Dietel, 2011;Wilkerson & Haden, 2014) spomínali, pri STEM aktivitách je možno využiť jednoduchý a dostupný materiál, ktorý môžu žiaci priniesť z domu, prípadne si ho môžu odkladať pri pobyte v ŠKD/ŠD. Odporúčame zaobstarať si do triedy veľkú krabicu, do ktorej budú žiaci spoločne odkladať rôzne predmety/materiály -krabičky z desiatej, kelímky z jogurtov, rôzne šnúrky, štuplíky a pod.…”

Section: Stem Aktivity a Ich Hodnotenieunclassified

Realizácia STEM aktivít v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach

Bieliková¹

2020

View full text Add to dashboard Cite

Abstrakt: Predkladaná teoretická štúdia sa zameriava na možnosti realizácie STEM (science, technology, engineering, and mathematics) aktivít v neformálnom vzdelávaní, konkrétne v školských kluboch detí (SR) a školskej družine (školní družina – ČR). V príspevku sa zameriavame na spôsob realizácie a hodnotenia STEM aktivít v poškolských zariadeniach a programoch (afterschool clubs, out of school clubs, afterschool program), ktoré sa realizujú v zahraničí, ako aj na vplyv týchto aktivít na samotného žiaka (jeho prospech, správanie, socializáciu a pod.). Priestor, v ktorom vidíme uplatnenie týchto aktivít v našom (slovenskom a českom) prostredí, je v rámci viacerých režimových činností, t.j. v odpočinkových, záujmových 1 a pohybovo-rekreačných činnostiach, konkrétne však v prírodovedno-environmentálnej tematickej oblasti výchovy (zájmové činnosti přírodovědně-ekologické) a pracovno-technickej tematickej oblasti výchovy (zájmové činnosti pracovně-technické) zaraďovaných do spomenutých činností. V týchto zariadeniach vidíme rozšírené možnosti (priestorové aj časové) pri realizácii STEM aktivít v porovnaní s klasickým vyučovaním, kde je pedagóg obmedzený predovšetkým triednohodinovým systémom. Kľúčové slová: hodnotenie, poškolské programy, STEM aktivity, školní družina, školský klub detí.

show abstract

Section: Stem Aktivity a Ich Hodnotenieunclassified

Realizácia STEM aktivít v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach

Bieliková¹

2020

View full text Add to dashboard Cite

show abstract

“…While these studies are valuable and rates of participation in after-school programs are increasing, ability to impact students remains proportionately low when considering regular attendance and overall K-12 student populations (Huang & Dietel, 2011). Admittedly, bridging research to practice with games in schools is difficult.…”

Section: Introductionmentioning

confidence: 99%

Implementing Game Design in School: A Working Example | Mise en œuvre de la conception de jeu à l’école : un exemple pratique

Herro

2015

CJLT / RCAT

View full text Add to dashboard Cite

This case uses a worked or 'working example' model (Gee, 2010), documenting the implementation of a novel game design curriculum in the United States. Created by an Instructional Technology Administrator (ITA) and two classroom teachers, it was subsequently offered to high school students. With an aim of providing in-depth understanding of conditions necessary to bring game design experiences to classrooms, the research describes the context while revealing processes and instructor perceptions of the experience. Data collection and analysis in this working example include observation, teacher interviews, student surveys, and artifacts intended to make thinking and practices overt while inviting scholarly conversation around the curriculum's successes and failures. Drawing on a previous case focused on initial course planning and early implementation (Herro, 2013), this paper advances insight regarding the process of moving game design into schooling and concludes with a discussion of educational implications.

show abstract

“…Drawing on more than a dozen afterschool program evaluations, Huang and Dietel (2011) (Yohalem et al 2009). Some tools also look in more detail at participation, management, staffing and community linkages as important variables.…”

Section: High-quality Programsmentioning

confidence: 99%

Positive youth development merits state investment

Campbell¹,

Trzesniewski²,

Nathaniel³

et al. 2013

Cal Ag

View full text Add to dashboard Cite

In the last three decades, positive youth development has emerged as the new paradigm for youth-related research and programming. The literature provides strong evidence that high-quality youth programs can have positive and significant effects. Positive youth development is strongly associated with three outcomes of particular public significance: improved school achievement and graduation rates, decreased incidence of risk behaviors and increased sense of personal efficacy and empathy. A strong economic case could be built for increasing public investment in positive youth development programs. What is needed now is more and better data, and measurable goals at the state level.

show abstract

Making Afterschool Programs Better: Policy Brief 11

Cited by 12 publications

References 0 publications

Realizácia STEM aktivít v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach

Realizácia STEM aktivít v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach

Implementing Game Design in School: A Working Example | Mise en œuvre de la conception de jeu à l’école : un exemple pratique

Positive youth development merits state investment

Contact Info

Product

Resources

About