JOHN SELLARS: Lessons in Stoicism: What Ancient Philosophers Teach Us about How to Live

Abstract

Sellars, autor knihy Lessons in Stoicism, je prominentný predstaviteľ skúmania antického myslenia a v súčasnosti pôsobí ako lektor na Londýnskej univerzite Royal Holloway. Taktiež je aj spoluzakladateľom inštitútu London Centre for Ancient Philosophy, ktorý vytvára priestor na spoluprácu expertov v danom odbore. V spomenutej knihe sa Sellars venuje svojmu hlavnému zameraniu, teda stoicizmu, a preto v nej prezentuje myšlienky troch najznámejších rímskych stoikov: Lucia Annaea Senecu, Marca Aurelia a Epikteta. Hlavné témy, ktoré sa objavujú v dielach týchto autorov, sa dajú zhrnúť do nasledujúcich slov: "ako porozumieť svojmu miestu vo svete, ako čeliť nešťastiu, ako pracovať so svojimi emóciami a ako sa správať k druhým" (s. 3).Rímska podoba stoicizmu sa odlišuje od svojho gréckeho predchodcu práve svojím zameraním na praktickosť. Ako autor poznamenáva, tento charakter filozofie rímskych stoikov má za následok, že "ich popularita sa dodnes nestratila" (s. 4), pričom s ich myslením sa môžeme stretnúť v sfére populárno-náučnej, psychologickej, ale aj filozofickej. V recenzovanej knihe Sellars apeluje práve na terapeutický potenciál stoickej filozofie, ako prostriedku na zvládanie nežiadúcich emócií. Kniha je z hľadiska formálnej stránky rozčlenená do siedmich kapitol, pričom v každej z nich sa rieši špecifický aspekt stoického myslenia.Prvá kapitola prináša náhľad do praktického chápania filozofie. Autor sa tu odvoláva na dielo Rozpravy, v ktorom Epiktetos charakterizuje poslanie filozofa a filozofie nasledujúcimi slovami: "Filozof [...] je lekár a filozofova škola je nemocnica -nemocnica pre dušu" (s. 6). Takéto terapeutické chápanie filozofie bolo v antike pomerne rozšírené a práve tento aspekt stoicizmu bol v centre záujmu aj rímskych mysliteľov. Dušu, o ktorú sa máme starať, autor charakterizuje ako "myseľ, myšlienky a presvedčenia" (s. 6), čo znamená, že stoický filozof by sa mal zameriavať predovšetkým na starostlivosť práve o tieto aspekty našej existencie, pričom ostatné veci sú, vzhľadom k nášmu šťastiu, vždy iba indiferentné. Avšak existujú aj "indiferentné veci, ktorým dávame prednosť", a tie nám, tak ako to vyjadril Zenón, FILOZOFIA Roč. 78, 2023, č. 4 KNIŽNÉ RECENZIERecenzia je súčasťou riešenia grantu VEGA č. 1/0020/21: Vývoj pojmu hanby v antickej a súčasnej morálnej filozofii s dôrazom na jej etické funkcie. ____________________________ Dominik Novosád Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Filozofická fakulta Katedra filozofie a aplikovanej filozofie Nám. J.