Grandfather Involvement: Contact Frequency, Participation in Activities, and Commitment

Abstract

Notwithstanding the recent growth in scholarship about grandparents and the sustained interest in fatherhood, there has been limited attention paid to the study of grandfathers. Few strides have been made to understand grandfathering behaviors and attitudes, and little is known about the relationships grandfathers develop and maintain with grandchildren. We suggest one reason for this trend is the lack of theoretical and conceptual groundwork needed to assist scholars engaged in grandparent-grandchild research. To address this issue, we propose the construct grandfather involvement and define it as having three critical components: Contact frequency, participation in activities, and commitment. These components have been previously explored in the grandparent literature and in other literatures as essential elements of the development of meaningful and healthy relationships. Until now, however, they have not been formulated into a usable framework. Having a clear definitional understanding of grandfather involvement will allow scholars to utilize the concepts to increase empirical and theoretical scholarship on grandfathers.

'It's Raining, Grandpa, Let's Go Out! So We Went.' Grandfathering as an Essential Role for Older Men

“…Sekundárnym zámerom je na základe analýzy navrhnúť rozšírenie modelu zahrnutia starého otca do starorodičovského vzťahu [Bates, Taylor 2013]. Tento model predstavujeme v nasledujúcej časti textu, po ktorom nasleduje prehľad teoretických prác a tých štúdií, ktoré senzitivizovali [Strauss, Corbin 1998;Charmaz 2014] naše skúmanie a ktoré nám umožnili naplniť ciele tejto štúdie.…”

“…V súčas-nej gerontológii sa uvažuje minimálne o troch dôvodoch, pre ktoré nebola skú-senosti starootcovstva v predchádzajúcich prácach venovaná doposiaľ adekvátna pozornosť. Sú to: nedostatočné konceptuálne zázemie o starootcovstve napríklad v porovnaní s konceptuálnym zázemím o otcovstve [Goodshell, Baltes, Behenke 2011;Bates, Taylor 2013], uvažovanie o starootcovskej role ako "nedostatkovej" vo vzťahu k praktikám starých mám, ktoré sú tradične spájané s rolou tzv. kin keepera [Harper 2005] a nakoniec nezohľadnenie genderových špecifík starootcovksej roly a jedinečných perspektív a skúseností mužov [Mann 2007].…”

“…Bates, Taylor 2012]. Bates a Taylor [2013] tvrdia, že bez konceptov starorodičovskej roly mužov môže dôjsť a dochádza k skresleniam a mis-reprezentáciám v modeloch starorodičovstva [Mueller, Eldera 2003;Reese, Murray 1996;Storm, Storm 1997]. Baltes a Taylor sa preto vo svojom uvažova-ní zámerne vyhýbajú porovnávaniu skúsenosti starých mám a starých otcov, pri ktorom sa nedá vyhnúť hodnoteniu a pripomínajú, že role starej mamy a otca sú v mnohom špecifické a jedinečné, ale zároveň prekrývajúce sa.…”

“…Štúdia podľa vlastného biografického rozprávania a spomínania súčasných starých otcov reflektuje možné rekonštrukcie starootcovskej roly a na ich základe objasňuje, ako sa z perspektívy starších českých mužov v treťom veku, ktorí tvoria našu výskumnú vzorku, v súčasnosti vykonáva starorodičovstvo. Druhým teoretickým zámerom je na základe analýzy navrhnúť rozšírenie modelu zahrnutia starého otca do vzťahu [Bates, Taylor 2013], ktorého autori sa snažia o prekonanie konceptuál-neho deficitu vo výskume starootcovskej skúsenosti a prispieť tak k rozšíreniu poznania o starootcovstve a identitách mužov vyššieho veku.…”

“…A že to taky chce nějakou trpělivost, že nedělám tou pilkou rychle, ale že prostě musím trpělivě řezat a řezat, až je to uřízlý. (Quido) Pri treťom type aktivít naši výskumní participanti popisujú jednak svoje výraz-nejšie podieľanie sa na mentorovaní a výchove detí [pozri Bates, Taylor 2013;Waldrop et al 1999], ako aj výraznejšie zapojenie a angažovanie vnúčat. Starí otcovia a vnúčatá tu vystupujú ako partneri a aktívni spolutvorcovia vzťahu [Roberto, Allen, Bleiszner 2001].…”