Effect of Monetary Intervention in the Frame of IS-LM Model with Dynamic Price Adjustment and Adaptive Expectations

Abstract

ÚvodRomer (2000) navrhol jednoduchý rovnovážny model uzavretej ekonomiky. Model vychádza z Hicksovho (1937) statického IS-LM modelu s funkciou pravidla monetár-nej politiky MP namiesto LM funkcie. Funkcia monetárneho pravidla MP zobrazuje odchýlky infl ácie a reálnej produkcie od ich rovnovážnych úrovní do reálnej úroko-vej miery. Vychádza z predpokladu, že centrálna banka svojou monetárnou politikou dokáže ovplyvniť reálnu úrokovú mieru. Expanzívna monetárna politika má za násle-dok krátkodobé zníženie reálnej úrokovej miery a naopak reštriktívna monetárna politika má za následok krátkodobé zvýšenie reálnej úrokovej miery. Ak je reálna produkcia alebo infl ácia nad želanou úrovňou, monetárna autorita reaguje zásahom, ktorý k rátkodobo zvýši reálnu úrokovú mieru a ak je reálna produkcia alebo infl ácia pod želanou úrovňou, monetárna autorita reaguje zásahom, ktorý krátkodobo zníži reálnu úrokovú mieru. Z toho vyplýva, že centrálne banky sa riadia pravidlom, pri ktorom sledujú skôr priebeh úrokových mier než priebeh masy peňazí.Romerove modifi kácie boli motivované vzrastajúcou kritikou Hicksovho modelu, ktorým nemožno vysvetliť ekonomické šoky a infl áciu.1 Diskusia o časovej konzistencii monetárnej politiky (Kydland a Prescott, 1977;Calvo, 1978;Barro a Gordon, 1983) viedla k postupnej zmene monetárnej politiky. Taylor (1993) empiricky ukázal, že monetárna politika FED-u sa dá vysvetliť pravidlom, podľa ktorého úroková miera reaguje na relatívne vyjadrené odchýlky reálnej produkcie a infl ácie od ich rovnováž-nych úrovní. Romer uviedol zoznam centrálnych bánk, ktorých správanie sa dá charakterizovať uvedenou koncepciou. Politika Európskej centrálnej banky je odvodená od politiky bývalej Bundensbank, ktorá podľa Romera sledovala politiku udržania reálnej úrokovej miery. Podľa Romerovej koncepcie je úroková miera endogénnym indikátorom. Praktické aplikácie IS-MP a IS-LM modelov realizovali Hsing (2005), Dohmen (2002) a ďalší.